Niektoré znaky majú v regulárnych výrazoch konkrétny význam, no v iných kontextoch majú význam úplne odlišný. Napríklad bodka (.) predstavuje v regulárnych výrazoch špeciálny znak a slúži na vytvorenie zhody s ľubovoľným jedným znakom. V písanom jazyku sa bodka používa na ukončenie vety. Desatinnou bodkou (.) sa v matematike oddeľuje celá časť od desatinnej časti.
Regulárny výraz najprv vyhodnocuje špeciálny znak v kontexte regulárnych výrazov. Ak narazí na bodku, potom vie, že má vytvoriť zhodu s ľubovoľným jedným znakom.
Napríklad regulárny výraz 1. vyhovuje týmto hodnotám:
- 11
- 1A
Regulárny výraz 1.1 vyhovuje týmto hodnotám:
- 111
- 1A1
Ak by ste ako regulárny výraz použili nejakú adresu IP, dostali by ste nepredvídateľné výsledky. Napríklad regulárny výraz 0.0.0.0 vyhovuje hodnotám:
- 0102030
- 0a0b0c0
Ak chcete v regulárnych výrazoch používať bodku v jej pôvodnom význame, teda ako oddeľovač jednotlivých segmentov adresy IP a nie ako špeciálny znak na vytvorenie zhody s ľubovoľným iným znakom, je potrebné uviesť signál na dosiahnutie tohto efektu. Týmto signálom je spätná lomka (\). Keď regulárny výraz narazí na spätnú lomku, regulárny výraz vie, že nasledujúci znak má spracovať ako obyčajný znak. Regulárny výraz na vytvorenie zhody s adresou IP 0.0.0.0 by vyzeral takto:
0\.0\.0\.0
Pomocou spätnej lomky môžete uviesť ľubovoľný špeciálny znak a spracovať ho ako obyčajný znak. Príklad:
- \\ (uvedie spätnú lomku)
- \[ (uvedie zátvorku)
- \{ (uvedie zloženú zátvorku)
- \. (uvedie bodku)
